Majstrovská sezóna Jara Dubócziho

„Svoj úspech chcem venovať starkému, ktorý mi dal lásku k automobilovému športu,“ vyznal sa štvrtý najrýchlejší muž slovenskej kopcovej sezóny 2019.

„Do sezóny 2019 som vstupoval s veľkým očakávaním. Mali sme za sebou dva roky práce na našom aute a verili sme, že konečne sme dosiahli očakávanú úroveň,“ začína bilancovať práve skončenú úspešnú sezónu rodák zo Žiaru nad Hronom, Jaroslav Dubóczi, ktorý svojho Seata Leon Supercopa TDi v predchádzajúcich ročníkoch 2017 a 2018 dvakrát doviezol na vicemajstrovský titul v takzvaných dvojkolkách. „Sezóna, aj napriek problémom s motorom, začala veľmi sľubne. Začínalo sa troma zahraničnými štartmi v Rakúsku, Poľsku a Česku. V silnej konkurencii sa nám podarilo urobiť výsledky a pred prvými pretekmi na domácom slovenskom kopci v Ožďanoch to vyzeralo veľmi dobre.“ Jaro v Rechbergu skončil tretí za Miloňom a Dohnálkom, no potom pridal v Zaluži dve prvé miesta a v Šternbergu ho preskočil znova iba Jano Miloň s Mclarenom.

„Na výsledkoch to ani nevyzerá, ale práve v týchto úvodných pretekoch sme sa poriadne vytrápili s motorom. Mali sme šťastie, že sme preteky dokončili a nestratili body,“ pokračuje 32-ročný sympaťák štartujúci tento rok vo farbách Demo Motorsport Teamu. „Veľký kus práce urobili chlapci z tímu, ktorým som veľmi vďačný, že ma v tomto ťažkom období sezóny podržali.“ Lenže keď už sa zdalo, že problémy s motorom sa konečne podarilo vyriešiť, tak prišli Oždianske serpentíny. „Toto boli pre mňa jednoznačne najťažšie preteky sezóny,“ vysvetľuje Jaro. „Trať medzi Rimavskou Sobotou a Lučencom mám naozaj rád a aj teraz som sa tam tešil. Lenže tento rok to bolo ako zakliate. Nedarilo sa mi doladiť nastavenie auta. V nedeľu navyše zapršalo a zvolil som nesprávne obutie. Výsledkom boli dve najhoršie umiestnenia v tejto sezóny. K tomu ešte Fero Ančík využil moje zaváhanie a plným počtom bodov sa mi priblížil. Od tohto víkendu sme potom po zvyšok sezóny zvádzali s Ferom krásny vyrovnaný súboj až do posledných pretekov. Ak dnes môžem hovoriť o mojej doteraz azda najvydarenejšej sezóne, tak to bolo jednoznačne aj vďaka Ferovi, ktorý ma svojim tlakom nútil stále sa zlepšovať a hľadať svoje limity. Naťahovali sme sa doslova o tisíciny sekundy a veľmi sme si tento súboj obaja užívali. Ozaj som mu za to vďačný. Fero bol mojou veľkou motiváciou,“ chlapsky oceňuje kvality svojho súpera pilot Demo Motorsport Teamu.

Ak spomíname tisíciny sekúnd, tak v Uhrovci na Jankovom vŕšku sa Jarovi a Ferovi podaril málo vídaný výsledok. V súčte oboch súťažných jázd druhého súťažného dňa obaja vyjazdili čas zhodný na tisícinu sekundy! „Pozerali sme na výsledky a nechceli veriť vlastným očiam. Bolo to úžasné! Nestáva sa to často a veľmi sme sa na tom zabávali. Náš úplne totožný čas len dosvedčil, že sme do toho obaja dali celé srdce a výborne sme si zapretekali,“ vyvoláva úsmev na Dubócziho tvári príjemné spomienka. Jaro však jedným dychom dodáva, že kuriózne je to aj tým, že obidve autá sú úplne odlišné.

Veľké finále však Jara Dubócziho a jeho Seat Leon čakalo na prakticky domácej trati na Ostrej Lúke pri Zvolene. „Bolo to náročné hneď z niekoľkých dôvodov,“ vracia sa Jaro k rozhodujúcemu víkendu sezóny. „Situácia v šampionáte sa po škrtaní troch najhorších výsledkov vyvinula tak, že jedinou cestou, ako vyhrať titul v „dvojkolkách“ bolo poraziť Fera aspoň v jednom súťažnom dni. Ono sa to ľahšie povie, ako urobí. Nielenže Fero bojoval ako lev, ale ja som cítil tlak domácich pretekov. Pred domácim publikom, kde sa zídu kamaráti aj rodina, je to vždy akosi ťažšie. A potom sa mi podarilo vyletieť z trate už na prvej tréningovej jazde a celú sobotu som nevedel nájsť dostatočný rytmus. Všetko teda ostávalo na druhom súťažnom dni v nedeľu. A bol to znova veľmi pekný tesný súboj. Teraz sa však lepší výsledok podaril mne a v súčte oboch jázd som zvíťazil o niekoľko desatín sekundy.“

Ak sa pozrieme spätne na práve skončenú aktuálnu kopcovú sezónu 2019, tak Jaro Dubóczi môže pokojne povedať, že jeho súboj o titul v „dvojkolkách“ Skupiny 2WD s Ferom Ančíkom bol oveľa dramatickejší a vyrovnanejší ako ten veľký súboj Cvrčka a Drotára o absolútny titul. Okrem „dvojkoliek“ Jaroslav Dubóczi zvíťazil v konečnom hodnotení aj v Triede 2WD nad 1600 cc a v Triede E1 do 2000 cc. V Skupine E1 skončil tretí hneď za Cvrčkom a Drotárom, no rozhodne najcennejšie je štvrté miesto v absolútnom poradí celého slovenského kopcového šampionátu 2019. „Toto je môj najlepší výsledok, aký sa mi v doterajšej pretekárskej kariére podaril. Mám z neho veľkú radosť a chcem povedať, že by som ho rád venoval môjmu starkému, ktorý bol motocyklovým pretekárom a aj napriek nehode, ktorú mal, dokázal zapáliť lásku k automobilovému športu aj u môjho otca a následne aj u mňa. Starký, ďakujem! Samozrejme, že nemôžem nespomenúť, že som veľmi vďačný Demo Motorsport Teamu, s ktorým som mohol absolvovať túto sezónu. Veľmi si vážim, ako oddane venovali svoj čas a sily chlapci z tímu. Samozrejme, veľká vďaka patrí partnerom, kamarátom, fanúšikom a v neposlednom rade rodine a vernému kamarátovi Viktorovi, ktorý so mnou vydržal doteraz všetky preteky. Naozaj si to veľmi vážim a ďakujem,“ úprimne sa vyzval šťastný Jaro Dubóczi.

Zdroj: Ľuboš Kašický / Foto: Tibor Szabosi