Ján Miloň: Prečo milujem kopce

Sú kopce ozaj menej náročné, než rally? Predsa len merajú nanajvýš 6-7 km a prebehnete si ich možno štyrikrát za víkend. Nie je tam priveľa priestoru na improvizáciu a šmyky ako v rally. Aj zákruty sa viete naučiť. Preto je pre mnohých disciplína pretekov automobilov do vrchu akosi nezaujímavá. Dlhoročný kopciar a aktuálne tretí muž slovenského šampionátu MSR PAV – Ján Miloň, s týmto názorom nesúhlasí. Opýtali sme sa ho prečo, a podozvedali sa viac o jeho začiatkoch, haváriách, ale aj o ďalších plánoch.

Sedieť v rally špeciály WRC je samo osebe obrovskou výzvou. Väčšina z nás si to bez skúseností neuvedomí. Teraz si predstavte, že vás posadia do vozidla WRC, ktorému zdvojnásobia výkon a povedia vám: žiadne “rally-šmyky” neprinesú trofeje! Odvaha, ideálna stopa, precíznosť, poznanie teritória a ovládanie podvozku, ktorý poháňa 600 koní – to je trochu iná káva. Úprimne – ani jeden špičkový pretekár, ktorý jazdí rally aj kopce, vám nepovie, že práve kopce sú v niečom jednoduchšie. Sú to úplne odlišné disciplíny, nesmierne náročné v tom, čo obnášajú. Jedno majú spoločné: romantiku starých dôb, kedy aj formula 1 jazdila v lesoch, či medzi domami.

Kopce sú adrenalín, vďaka ktorému môžete s úsmevom na tvári vkročiť späť do pracovnej reality… Aj preto skúsený Ján Miloň chodí načerpať endorfíny a “zresetovať RAMku” na preteky automobilov do vrchu.

Janko, ako si sa dostal k pretekaniu?

“K samotnému pretekaniu som sa dostal pred nejakými 17-18 rokmi, keď som navštívil svojho kamaráta na autokrosových pretekoch. Zrazu sa naskytla príležitosť, vyskúšať si takéto auto. Keď moja manželka videla, aký vysmiaty a spokojný z neho vystupujem, doslova ma donútila do pretekania. Vedela, že sa popri náročnej práci takto odreagujem a načerpem sily. Tak som nakúpil všetko potrebné a vybral sa na autokrosové preteky do Lučenca, kde som skončil druhý. To sa zopakovalo aj na ďalšom podujatí. Zadovážil som si výkonnejší motor do Škody Favorit, s ktorým som zaznamenal ďalšie autokrosové úspechy. To sa opakovalo aj so Škodou Fabia, až som napokon prešiel do rally, kde som si od Peugeot Sport zakúpil výkonný špeciál. Žiaľ až natoľko výkonný, že som ho na Rally Púchov raz neskrotil a spravil šesťkrát salto. Pre môjho spolujazdca to takmer nedopadlo dobre.

Vedel som, že mi sedí predovšetkým pohon 4×4. Prenajal som si Škodu Octavia WRC, tá mi však akosi nebola súdená: štartoval som s ňou Rally Prešov, pričom dohodnutá bola na celú sezónu. Prenajal si ju ešte jeden jazdec, ktorý s ňou havaroval a potom ju rozbil ešte niekto iný. Auto sa ku mne napokon nedostalo… Povedal som si, že keď nemám ísť s WRC, nepôjdem s ničím. To bolo približne pred 10 rokmi. Kúpil som si Subaru WRX STI z Japonska, no nevychádzalo nám pripraviť ho včas a poriadne na rally, ktoré žralo dosť veľa prostriedkov aj ľudských síl. Zhodou okolností vyhlásili v pretekoch do vrchu triedu S, čo som využil a prešiel som s ním na kopce. Oproti rally nie sú finančne, organizačne aj časovo také náročné. Človek sa tu odreaguje, príde na iné myšlienky a zresetujete hlavu. Navyše je to tiež veľký adrenalín. Niektorí „experti“ síce vrchy zaznávajú, no odporúčam im skúsiť si to vo výkonnom stroji a na čas – vtedy veľa pochopia…

Ako veľmi je odlišná tohtoročná kopcová Škoda Fabia WRC od tej rallyovej z minulého roka?

V zime som si myslel, že s touto Škodou Fabia WRC to bude jednoduché, lebo v takom aute som už sedel. Nemohol som sa viac mýliť… S týmto kopcovým špeciálom som sa začiatkom tohto roka nedokázal ani len priblížiť k časom pôvodnej rally-Fabie WRC. Toto auto sa chová, zatáča a funguje absolútne odlišne. Dnes už si na tieto špecifiká zvykám. Keď som si pred rokom dovolil v zákrute ubrať a znovu som pridal, auto šlo okamžite dopredu. S týmto to vôbec nejde – musíte držať otáčky veľmi vysoko, inak nemá žiaden výkon. Keď idem cez pomalú zákrutu na 2.-3. stupni, musím motor skutočne vytáčať; pod 5000 otáčok je to hádam pomalšie, než bežné sériové auto. Chceme preto cez zimu popracovať na tom, aby ten maximálny výkon prichádzal vo väčšom rozsahu otáčok. Som však unesený z toho, ako auto funguje, samotný maximálny výkon je skvelý, no to pridávanie a uberanie si vyžaduje istý tréning. Neustále si posúvam hranice, aby som zistil, čo auto všetko znesie.“

Čo hovoríš na svoj úspešný víkend na Dobšinskom kopci, kde si získal druhé miesto v absolútnom hodnotení MSR PAV?

„Víkend v Dobšinej bol úžasný a sú to jedny z najkrajších pretekov. Nič ma tam nemôže negatívne prekvapiť, trať je tak pekne čitateľná, že ju ako jedinú obzvlášť netrénujem.“

Budúci víkend pokračujú MSR PAV na Jankovom Vŕšku. Čo však plánuješ s týmto najbližším voľným víkendom?

„Už tento víkend ma čakajú Majstrovstvá Európy v nemeckom Glasbachu. Pozvali ma, tak si tam idem trochu potrénovať a zapretekať. Takýto kvalitný tréning mi určite pomôže aj na Jankovom Vŕšku.“

ADAC Glasbachrennen nájdete v srdci Nemecka – na pol ceste z Drážďan do Kolína. 5500 metrová trať s prevýšením 260 m má šírku len 6 metrov a ponúkne jazdcom vyše 40 zákrut. Ak vám veľké výzvy prinesú na konci skutočnú radosť, je to to najlepšie, čo sa vám môže stať. Ján Miloň vie presne, prečo sú preteky do vrchu preňho tou ozajstnou výzvou.

S Jánom Miloňom sa rozprával Martin Trenkler / Foto: Szabosi/autosportfoto.sk